Život Prešova
online
online
Veľkej tragédii počas vojny zabránilo smelé správanie pána učiteľa
19.05.2012 Levoča
Brutovce 19.mája (TASR) – Obete dvoch svetových vojen pripomína v obci Brutovce, okres Levoča pamätník, ktorý stojí na kostolnom dvore od roku 1946. Sú na ňom aj mená troch rodných bratov, ktorí zahynuli v jednej vojne. K 2. svetovej vojne sa viaže aj udalosť, ktorá takmer pre obyvateľov skončila veľkou tragédiou.
Rodák z Brutoviec Jozef Komara, ktorý je dnes starostom obce, túto príhodu z vojny počul niekoľkokrát z rozprávania svojho otca a starého otca. Rovnako o nej hovorieval aj učiteľ Anton Ján Vaško, ktorému vraj dedina môže ďakovať za to, že ju Nemci nezničili. Ten zomrel pred tromi rokmi vo veku 97 rokov.
Po vypuknutí povstania sa mnohí obyvatelia Brutoviec pridávali k partizánskym oddielom, ktoré operovali aj v Levočských vrchoch. Skupina asi 10 partizánov dorazila raz večer do dediny, kde sa zdržiavala na miestnej fare.
Komara povedal, že vtedy včas ráno jeho dedo a otec išli orať na pole smerom na Nižný Slavkov a videli ako sa k obci blížili nemeckí vojaci.
"Otec sa vrátil domov lebo vedel, že partizáni sú v dedine. Tí spočiatku chceli ísť bojovať, nakoniec si to však rozmysleli. Väčšina z nich ušla a ukryla sa v okolitých dedinách," spomína na rozprávanie príbuzných Komara.
Nemci obkľúčili dedinu 11. októbra 1944 a všetkých mužov od 14. rokov nahnali do stredu obce. Dôvodom na tento manéver bolo to, že deň pred tým v Brezovici zastrelili nemeckého majora a partizáni sa mali ukrývať v Brutovciach. Nemecký dôstojník žiadal obyvateľov, aby im oznámili kde sa skrývajú.
"Keď nevydajú tých partizánov, tak za pol hodiny polovica chlapov mala byť nahnaná do stodoly, ktorú chceli zapáliť. O ďalšiu polhodinu ďalšia polovica. Ale pánu riaditeľovi sa podarilo vec zachrániť bez jediného výstrelu," uviedol Komara.
Smelé správanie učiteľa, ktorý bol dôstojníkom slovenskej armády a robil spojku medzi slovenskými a nemeckými oddielmi, sa podarilo Nemcov presvedčiť, že partizánov u nich niet. Dokonca ich vraj aj pokarhal za to, ako viedli operáciu, že ak by tam aj partizáni boli, určite by ušli.
Významnú úlohu pritom vraj zohrala aj jeho dobrá znalosť nemčiny. Okrem toho dedinou prechádzala nejaká staršia žena, ktorú učiteľ presvedčil, aby Nemcom potvrdila, že videla mužov na koňoch so zbraňami tiahnuť ďalej, hoci to tak nebolo. Nakoniec Nemecké oddiely z dediny odišli.
"Dvaja zo spomínaných partizánov, ktorým sa nepodarilo ujsť, stáli nastúpení medzi mužmi. Veru, nebyť pána učiteľa, našu obec by možno postihol taký osud ako Lidice," uzavrel starosta obce.
Rodák z Brutoviec Jozef Komara, ktorý je dnes starostom obce, túto príhodu z vojny počul niekoľkokrát z rozprávania svojho otca a starého otca. Rovnako o nej hovorieval aj učiteľ Anton Ján Vaško, ktorému vraj dedina môže ďakovať za to, že ju Nemci nezničili. Ten zomrel pred tromi rokmi vo veku 97 rokov.
Po vypuknutí povstania sa mnohí obyvatelia Brutoviec pridávali k partizánskym oddielom, ktoré operovali aj v Levočských vrchoch. Skupina asi 10 partizánov dorazila raz večer do dediny, kde sa zdržiavala na miestnej fare.
Komara povedal, že vtedy včas ráno jeho dedo a otec išli orať na pole smerom na Nižný Slavkov a videli ako sa k obci blížili nemeckí vojaci.
"Otec sa vrátil domov lebo vedel, že partizáni sú v dedine. Tí spočiatku chceli ísť bojovať, nakoniec si to však rozmysleli. Väčšina z nich ušla a ukryla sa v okolitých dedinách," spomína na rozprávanie príbuzných Komara.
Nemci obkľúčili dedinu 11. októbra 1944 a všetkých mužov od 14. rokov nahnali do stredu obce. Dôvodom na tento manéver bolo to, že deň pred tým v Brezovici zastrelili nemeckého majora a partizáni sa mali ukrývať v Brutovciach. Nemecký dôstojník žiadal obyvateľov, aby im oznámili kde sa skrývajú.
"Keď nevydajú tých partizánov, tak za pol hodiny polovica chlapov mala byť nahnaná do stodoly, ktorú chceli zapáliť. O ďalšiu polhodinu ďalšia polovica. Ale pánu riaditeľovi sa podarilo vec zachrániť bez jediného výstrelu," uviedol Komara.
Smelé správanie učiteľa, ktorý bol dôstojníkom slovenskej armády a robil spojku medzi slovenskými a nemeckými oddielmi, sa podarilo Nemcov presvedčiť, že partizánov u nich niet. Dokonca ich vraj aj pokarhal za to, ako viedli operáciu, že ak by tam aj partizáni boli, určite by ušli.
Významnú úlohu pritom vraj zohrala aj jeho dobrá znalosť nemčiny. Okrem toho dedinou prechádzala nejaká staršia žena, ktorú učiteľ presvedčil, aby Nemcom potvrdila, že videla mužov na koňoch so zbraňami tiahnuť ďalej, hoci to tak nebolo. Nakoniec Nemecké oddiely z dediny odišli.
"Dvaja zo spomínaných partizánov, ktorým sa nepodarilo ujsť, stáli nastúpení medzi mužmi. Veru, nebyť pána učiteľa, našu obec by možno postihol taký osud ako Lidice," uzavrel starosta obce.
www.ZIVOTPO.sk
